Sociálnu bezpečnosť zdravotníctva vnímam ako jednu zo základných priorít Slovenska v súčasnosti. Našou hlavnou prioritou musí byť, aby si boli všetci občania v chorobe istí, že sa o nich má kto postarať a že sa postará kvalitne. To vyžaduje zdravotnícky a súčasne sociálne definovanú dostupnosť, teda aj sociálne definovanú 

 

sieť zdravotníckych zariadení:

– sieť (malých) nemocníc,

– (priamu) dostupnosť špecialistu,

– funkčnú návštevnú službu a lekársku službu prvej pomoci.

 

Musíme byť opatrnejší pri posudzovaní nadbytočných kapacít a pri rozhodovaní o nich. V najslabšie platenom zdravotníctve v Európe by sme sa totiž mohli zbaviť potrebnej a dostupnej siete. Tzv. „nadbytočnosť“ zdravotníckych kapacít totiž nemôžeme posudzovať len z pohľadu  štatistík ale hlavne z pohľadu dostupnosti kvalitnej zdravotníckej služby pre každého občana. Vraví sa, že zdravotnícke služby nemôžu byť odkázané len na trh, ale bez jasných pravidiel a zábrany zneužívania nemôžu prežiť ako oáza iného sociálneho sveta v inak trhovom prostredí. Inak nám hrozí, že na jednej strane vznikne tzv. VIP zdravotníctvo pre vyvolených a na druhej strane riziko, že pri výbere diagnostických a liečebných prostriedkov rozhoduje ekonomické a sociálne postavenie pacienta. Napriek súčasnej kríze si nemôžeme dovoliť znižovať príjmy zdravotníctva. Naopak, práve kríza je príležitosťou ako znovu naštartovať ekonomiku investíciami do verejnej sféry a to nielen  školstva a nájomného bývania ale aj zdravia a zdravotníctva. Do nemocníc a ambulancií, ale aj do dlhodobej výzvy, ktorou je stále prepojenie sociálnej a zdravotníckej starostlivosti. Ako politička vnímam správne nastavenie zdravotníckej politiky do budúcnosti ako veľmi dôležitú.

 

Prezident by sa mal opierať o:

– nadstraníckosť a sociálnu angažovanosť,

– priamu spoluprácu s parlamentom a vládou, najmä organizáciou 

okrúhlych stolov, za ktoré by sa konečne posadili všetci „reformátori“,

– počúvanie a tlmočenie požiadaviek pacientov a lekárov,

– nevyhýbanie sa prezentovaniu a presadzovaniu svojho jasného názoru, či už v správach o stave republiky ale aj pri prinášaní návrhov riešení.

– aktívne presadzovanie kultúry života

– obhajoba občanov, ktorým hrozí diskriminácia podľa zdravotného stavu

– prevencia zdravotnosociálnych dôsledkov staroby (staroba – choroba)Veľmi dôsledne preto vnímam akútnu situáciu, v ktorej sa nachádzajú súkromné ambulancie špecialistov. 

 

Na jednej strane ste totiž jedným zo základných pilierov dostupnej zdravotnej starostlivosti pre každého pacienta, na druhej však práve súkromné ambulancie špecialistov najviac doplácajú na súčasný systém objednávania „finančných rozsahov“ na výkony zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní. Hlavne ak sú tieto limity nižšie ako cena a počty výkonov reálne vykonaných, vykázaných poisťovni a dokonca aj uznaných revíznym lekárom poisťovne. Chápem finančné obmedzenia zdravotníckeho systému a musíme spoločne hľadať spôsoby, aby zdravotníctvo nevytváralo dlhy. Je však neprípustné, aby zdravotné poisťovne neuhrádzali výkony nad objednaný finančný limit napriek tomu, že je spravidla oveľa nižší, ako skutočná potreba v danej lokalite, daná reálnym zdravotným stavom obyvateľov. Takýto systém poškodzuje najmä súkromné špecializované ambulancie, pretože sú jediným segmentom zdravotníctva, ktorý je platený za reálne odvedený výkon. Tento kritický stav je neúnosný a pre mňa len ďalším dôkazom, že zdravotníctvo potrebuje razantné a zodpovedné riešenia. Ak sa príjmy ambulancií dostali na úroveň, že si nemôžu dovoliť dodržiavať Zákonník práce voči lekárom a personálu, je v systéme zrada. Ak sa nedostatok financií a personálu nahrádza preťažovaním personálu, ktorý je k dispozícii, doplatiť na to môže len pacient. Musíme preto hľadať riešenia, ako zreálniť financovanie všetkých zložiek zdravotníctva vrátane súkromných špecializovaných ambulancií. Či už využitím eurofondov aj pre špecializované ambulancie, alebo štátnej pomoci pri vybavovaní ambulancií v rámci zabezpečenia sociálnej bezpečnosti zdravotníctva v každom regióne. A samozrejme zreálnením ohodnotenia výkonov, ktoré pacienti potrebujú, lekári vykonávajú, len nikto neprepláca.