Pripomienky SLÚŠ k Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

Čl.I, bod 8. § 2 sa dopĺňa odsekmi 15 až 17, s ktorými nemožno súhlasiť z nasledujúcich dôvodov:

Ide o neúmerný zásah do slobody podnikania zdravotníckych zariadení, vzhľadom na to, že zamýšľané opatrenie zasahuje kriticky do schopnosti organizovať prácu v týchto zariadeniach a umožňuje zásahy do práce zdravotníckych zariadení zo strany poisťovní, ako subjektov, ktoré majú nielen neúmernú kontrolu nad ekonomickým stavom zdravotníckych zariadení, ale majú voči zdravotníckym zariadeniam protichodné záujmy a plnia inú spoločenskú funkciu. Toto vytvára obrovský morálny hazard a bude pôsobiť likvidačne na zdravotnícky sektor. Objednávať pacienta môže s prehľadom jedine zamestnanec zdravotníckeho zariadenia po posúdení stavu pacienta a predbežnom plánovaní náplne predmetného vyšetrenia v súlade s časovým harmonogramom a organizačným poriadkom pracoviska.

V návrhu novely dochádza k porušovaniu pacientskeho práva na súkromie, hlavne v prípade pacientov, ktorí nesúhlasia s centralizáciou svojich osobných a zdravotných údajov a ich sprístupnenie väčšiemu okruhu osôb. Právo nedúhlasiť majú pacienti ešte stále zaručené platnou legislatívou Európskej únie. V návrhu novely ide o výrazné ohrozenie zdravotného tajomstva a tiež porušenie zmyslu ustanovení GDPR a ďalšej legiskatívy EÚ nútenou centralizáciou údajov, bez praktickej možnosti dožadovať sa svojich práv, ktoré majú byť týmito ustanoveniami zaručené. Opatrenia pre zvýšenú ochranu údajov pritom nijakým spôsobom neriešia základný problém ustanovenia z hľadiska ochrany osobných údajov a práva na súkromie. Z hľadiska poskytovateľov je neprijateľné ohrozovať takýmto spôsobom súkromie a ochranu osobných údajov svojich pacientov a ohrozovať zdravotné tajomstvo, ktoré má byť lekárom chránené v súlade s etickými zásadami lekárskeho povolania.

Štatistické spracovanie týchto údajov nie je dostatočným zdôvodnením pre ich priame sprístupnenie potenciálne nepovolaným osobám. Individuálne riziko pre pacienta je v tomto prípade priveľké.

Navyše je tu aj riziko zneužitia týchto údajov na vydieranie osôb na významných pozíciách v štátnej správe, podnikateľov, politikov a podobne.

Tieto pripomienky predstavujú zásadnú principiálnu výhradu voči materiálu ako celku, ale zrkadlia sa aj v jednotlivých ustanoveniach, ako takých v celom materiáli. Zákon síce má špecifikovať podmienky, za ktorých sú garantované práva občanov, avšak nie spôsobom, ktorý neguje garanciu týchto práv. Uvedené účely, za ktorými dochádza k hrubým zásahom do občianskych práv sú pri tom nepostačujúce, a vzhľadom na povinný charakter mnohých opatrení a tlak na poskytovateľov pre poskytovanie údajov do centrálnych registrov, ktoré sú dostupné príliš širokému okruhu osôb, ktorý nesúvisí priamo s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ide fakticky o podmieňovanie Ústavou SR garantovaného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zrušením práva na súkromie občanov.

Toto predstavuje enormne disproporcionálne narušenie týchto práv a je v rozpore s personalizovanou osobnou starostlivosťou, chápanou aj ako vzťah dôvery medzi lekárom a pacientom s prioritou dodržovania individuálnych práv pacienta a jeho individuálneho zdravotného stavu. Opatrenia popísané v návrhu zákona a základná filozofia, ktorou sa spravujú je mrazivo hrubým odchýlením smerom k socializovanej a korporatizovanej zdravotnej starostlivosti, kde aj minimálne výhody z hľadiska štátu a veľkých podnikateľských subjektov, ktoré operujú na poli poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá je v tomto návrhu chápaná ako úplne kolektivizovaná a korporatizovaná činnosť, majú absolútnu nadradenosť individuálnym právam a potrebám pacienta a malí poskytovatelia úplne strácajú organizačnú autonómiu od poisťovní a úradov.

Nie je možné neprízvukovať nebezpečnosť takýchto opatrení, ktoré otvárajú priestor pre početné žaloby štátnych ustanovizní, ako aj povinnosť poskytovateľom v maximálnej miere spolupracovať s pacientami, ktorí by takéto žaloby podávali, vzhľadom na nútené porušovanie etických pravidiel výkonu lekárskeho povolania a zmyslu Ústavy SR, ak by mali naplniť literu zákona, ktorý má byť vykonávaný len v rámci ústavných práv a slobôd a v súlade s etickými štandardami lekára.

Táto reakcionárska novela tiež napriek zvýšenej nedôvere populácie rozširuje značným spôsobom právomoci úradu verejného zdravotníctva, napriek širokej nedôvere, ktorá voči týmto úradom panuje a napriek často nezmyselným opatreniam, ktoré boli vykonávané. Dáva tiež odborne nepovolaným osobám z týchto úradov možnosť pristupovať k zdravotnej dokumentácii. Tiež poskytuje možnosť vykonávať „epidemiologické vyšetrovanie“ podľa §54, a takým spôsobom vytvára novela prostriedky pre vážne zásahy do súkromia a slobody občanov, ako bolo demonštrované kolektívnymi a individuálnymi opatreniami počas predošlých rokov (a nebola demonštrovaná len možnosť, ale aj ochota k hrubým zásahom do osobných práv). Takéto rozširovanie právomocí je vrcholne neprijateľné a novela postráda akýkoľvek prvok osobnej zodpovednosti a štandardov na osoby, ktoré by potenciálne vykonávali podobné vyšetrovania.

Aj v intenciách logiky navrhovanej novelizácie je okruh subjektov, ktoré majú mať prístup k intímnym zdravotným údajom pacientov príliš široký. Napr. hovorí o prístupe úradu verejného zdravotníctva k databázam , Sociálna poisťovňa a dokonca VÚC.

Takáto centralizácia úplne mení rámec tohoto zákona a tieto zmeny by nemali byť istotne schválené, avšak, aj pokus o schválenie ZÁKONA BY MAL BYŤ PREDLOŽENÝ AKO ÚSTAVNÝ ZÁKON, KEĎŽE ZÁSADNÝM SPôSOBOM ZASAHUJE DO ÚSTAVNÝCH PRÁV OBČANOV A MENÍ ICH!

Tento zákon nešpecifikuje existujúce ústavné práva, ale úplne mení ich rozsah! A to nie len práva pacientov, ale aj práva poskytovateľov.

Podobné zmeny by mali prechádzať širokou spoločenskou debatou a vláda, ktorá by takéto zmeny predkladala, by nemala byť v kríze. Miesto toho sa tu predpokladajú opatrenia, ktoré zasahujú tendečne a politicky do práv pacientov, menia úplne filozofiu poskytovania zdravotnej spravodlivosti a deje sa tak počas vládnej krízy a s rekordnou nedôverou občanov voči štátnym inštitúciám. Tieto zmeny sú neústavné a je vrcholne neprofesionálne ich predkladať v čase takéhoto širokého sociálneho pnutia, nezávisle na ich obsahu, zohĺadňujúc už len ich rozsah a vážnosť.

Zásadné pripomienky „§ 2b Ordinačné hodiny na objednávanie“

“ (1) Ordinačné hodiny na objednávanie musia byť určené tak, aby

a) ich rozsah za kalendárny týždeň nepresiahol 30 % schválených ordinačných hodín v kalendárnom týždni,“

Opatrenie je absolútny nezmysel a je nevykonateľné z hľadiska ambulantného poskytovateľa. Časová organizácia práce na pracovisku by mala spadať do výlučnej právomoci poskytovateĺa zdravotnej starostlivosti a takýto zásah bude buď ignorovaný poskytovateľmi, dodržiavaný výlučne formálne alebo by spôsobil značný chaos u poskytovateľa.

Neohrabaný úradný zásah do práce ambulancií je nežiadúci a je zarážajúce, že takéto opatrenia prichádzajú v stave akútneho nedostatku lekárov, keď by mal štát vytvoriť prostredie, ktoré by bolo atraktívne pre výkon lekárskeho povolania v akejkoľvek forme, aby mal vôbec kto pracovať v čoraz viac anemickej zdravotníckej sieti, ktorá vznikla v dôsledku rokov kopiacich sa opatrení, obmedzení a vytvárania zisku v ustanovizniach, ktoré neposkytujú zdravotnú starostlivosť, na úkor samotných poskytovateĺov a zdravotníckych pracovníkov. UVEDENÝ NÁVRH ODČERPE ĎALŠIE FINANCIE VYBRATÉ NA ÚHRADU ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI A NASMERUJE ICH NA ÚHRADU INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ.

Zásadné pripomienky – Príloha č. 12

Zákon má ustanoviť existenciu elektronického národného registra očkovania. Toto opatrenie prichádza po tom, ako za posledné roky spôsobili opatrenia štátu v súvislosti s očkovaním enormné spoločenské pnutie a po agresívnom tlaku na odbornú aj laickú verejnosť s podporou očkovacej kampane.

Nezávisle na konkrétnom názore na očkovanie a na očkovanie proti novým ochoreniam, pokladáme tento pokus ustanoviť očkovací register za agresívny politický tlak na zásah štátu do osobných zdravotných rozhodnutí občanov, a to v časoch, keď je značná časť verejnosti veľmi zásadne proti centralizácii týchto dát a má skúsenosť s dvojročným potláčaním individuálnych politických a podnikateľských práv v súvislosti s očkovaním.

Takéto ustanovenie v zákone preto nebudí dôveru a nevychádza zo spoločenského konsenzu- naopak, vytvára dojem politizácie štátnej správy v oblasti zdravotníctva a vnímame to ako vytváranie infraštruktúry pre potláčanie pacientskych a iných práv občanov Slovenskej republiky.

Národný register očkovania je nepriateľné ustanovenie v duchu našich všeobecných výhrad k smeru informatizácie zdravotníctva, ktorý predostiera táto novela a bude umožňovať čoraz hrubšie zásahy do individuálnych práv a slobôd pacientov.

Zásadné pripomienky – Príloha č. 3, ods. 8, ods. 6

Obzvlášť v prípade psychiatrických a neurologických problémov občanov ide o informácie, ktoré by sa v žiadnom prípade nemali zhromažďovať v široko dostupných registroch a ide o vrcholne intímne informácie, zdieľané dôverne medzi pacientom a lekárom.

Aj vďaka zdravotným opatreniam posledných rokov máme obrovskú krízu duševného zdravia vo všetkých vekových kategóriách. Duševné choroby sú v našej spoločnosti stigmatizované a informácie o duševnom ochorení osoby jej môžu značne kariérne, aj osobne uškodiť. Preto sa často zdráhajú ľudia s psychiatrickými potiažmi vyhľadávať pomoc.

Ak zohľadníme tieto skutočnosti, môžeme dôjsť k jedinému logickému záveru: Sme v kríze duševného zdravia a nie je logické vytvárať ďalšie dôvody, aby duševne choré osoby nevyhľadávali odbornú pomoc. Nehovoriac o devastujúcich následkoch, ktoré by mohol mať skutočný únik takýchto údajov, a ktoré by mohli viesť u labilných osôb k samovraždám.

Podobný nezmysel predstavuje hlásenie pohlavných chorôb v odseku 6, ktoré má potenciál značne uškodiť osobe, ktorá trpí pohlavnou chorobou – často aj bez vlastného zavinenia.

Združovať informácie takéhoto citlivého charakteru vo virtuálnom priestore a odosielať ich rostrele íctvom komerčného internetu považujeme za obzvlášť hrubý zásah do pacientských práv a ich sprístupňenie v široko dostupnom informačnom systéme je úplný nezmysel, hlavne keď sme svedkami pravidelných únikov informácií o verejne exponovaných osobách z úradov, nehovoriac o bezpečnostných rizikách iných neoprávnených zásahov do informačných systémov.

Zásadné pripomienky – Príloha č.2, ods. 4 a vzťahujúce sa ustanovenia

Nie je dobrý dôvod, prečo by mali byť žiadanky na vyšetrenia SVLZ zdieľané cez spojený informačný systém, vzhľadom na skutočnosť, že tieto často poukazujú na konkrétne zdravotné problémy, ktorými pacient trpí.

Ako v zvyšku návrhu, aj v tomto prípade opatrenie úplne disproporcionálne zasahuje do práv pacienta, a to dokonca s otáznym benefitom, vzhľadom na to, že k všetkým potrebným údajom majú poisťovne aj úrady prístup a vzhľadom na citlivosť údajov by sa tieto mali zdieľať medzi ustanovizňami osobitnými procesmi, na individuálnej báze alebo výlučne v rámci poskytovania štatistických údajov, bez akejkoľvek možnosti identifikácie osôb, ktorých sa údaje týkajú.

Pod rúškom zdanlivého administratívneho zjednodušenia sa teda ohrozujú súkromné údaje pacientov a z čírej neochoty vykonávať riadnym spôsobom potrebné administratívne procesy, ktoré vyplývajú z povinností inštitúci, spôsobom, ktorý neohrozí datovú bezpečnosť a práva pacienta. Elektronizácia nie je akýsi všeliek na administratívne zaťaženie a nemá sa aplikovať univerzálne, nezávisle na vhodnosti jej aplikácie. To platí dvojnásobne v dobe medzinárodných konfliktov a všeobecných dátových ohrození a v dobe extrémnej, často vysoko oprávnenej nedôvery, voči úradom a iným subjektom zdravotníckeho systému.

Mgr. Tomáš Janco
generálny sekretár SLÚŠ