Výška veku, ktorého sa dožíva európska populácia, postupne narastá. S rastúcim vekom pribúdajú choroby a s chorobami aj množstvo zdravotnej starostlivosti, ktorú treba v patričnej kvalite vynaložiť na odstránenie ich následkov. To, že štáty musia na svoje zdravotnícke systémy vynakladať čoraz väčší podiel HDP, ich núti hľadať cesty, ako systém zefektívniť, a pritom udržať tempo s vedeckotechnickým pokrokom. Všetko tak, aby bol dopyt po zdravotníckych službách zo strany obyvateľstva pokrytý v plnej miere. Je preto prirodzené, že do tohto procesu okrem vedy a zdravotníctva vstupuje ekonomika a s ňou aj politika.

Pretože zdravotná politika krajín EÚ je budovaná na rovnakom hodnotovom základe, veľmi príbuzné sú aj ciele, ktoré si tieto krajiny v oblasti zdravotníctva kladú. Sú jasne definované a veľmi dobre dostupné už od konca 70-tych rokov. Preto sa dnes od politiky ani tak neočakáva odpoveď na otázku čo v zdravotníctve dosiahnuť, ako skôr odpoveď, ako to dosiahnuť. Slovenská politika sa však celkom očividne nedokáže vysporiadať s tým, že by mala opustiť populistické, ale voličsky príťažlivé „hľadanie podoby“ slovenského zdravotníctva a nahradiť ho reálnou snahou o konsenzuálne odobrenie racionálnych politických postupov. Tie musia rešpektovať novú historickú realitu, ktorá vznila prijatím legislatívnych zmien v rámci nevyhnutného procesu, ktorým nesporne bola reforma zdravotníctva.

Pozrime sa preto na oficálne predstavené programy tých politických strán, ktoré proklamujú svoju pripravenosť viesť rezort zdravotníctva a porovnajme ich zlučiteľnosť s mediálne proklamovanými cieľmi týchto strán očami profesionálnych zdravotníkov.

Zástupcovia SLÚŠ boli pozvaní na tri podujatia, na ktorých predstavili svoje programy Slobodné fórum, Smer-sociálna demokracia.

Slobodné fórum:

1. Autormi programu nie sú výkonní zdravotnícki pracovníci, ale politickí spolupracovníci pani Martinákovej.

2. Program vylučuje účasť profesných združení na riadení zdravotníctva, pripúšťa len profesionálnych (nevolených) zamestnancov ako zástupcov stavovských organizácií, ktorým prideľuje právomoci totalitného rozsahu.

3. Majiteľ zdravotníckeho zariadenia alebo lekárne nemá právo rozhodovať o finančných ani o personálnach otázkach v zariadení (rozhodujúce slovo má odborný medicínsky garant), ale majiteľ nesie zodpovednosť za financovanie , prevádzku zariadenia a celé finančné riziko.

4. Kompletná centralizácia moci, výlučná kontrola finančných tokov politikmi bez spätnej väzby z radov zdravotníkov a pacientov, direktivita a nekompromisné rozhodovacie právomoci totalitného charakteru.

 

5. Program počíta s výraznou redukciou rozsahu aj množstva poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia a s výrazným zúžením siete ambulantných i lôžkových zariadení bez jasne stanovených pravidiel. Vytvára týmto predpoklady pre korupciu nebývalých rozmerov. V oblasti úrovne a dostupnosti zdravotnej starostlivosti ohrozuje najmä sociálne najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva (dôchodcovia, nízke príjmové skupiny, sociálne odkázaných občanov).

6. Prepúšťanie a personálne problémy v zdravotníctve rieši tzv. časovo obmedzenou licenciou ( povolením) na výkon zdravotníckeho povolania, t.j. ak je počet zdravotníkov naplnený, povolenie na výkon povolania ( lekári, sestry, iní zdravotníci) nebude predĺžené, tým sú vyriešené aj náklady na výplatu odstupného prepusteným zamestnancom v lôžkových zariadeniach.

7. Nevyváženosť zdrojov financovania.

8. Program je anachronický, hodnotíme ho ako návrat do predreformného obdobia.

9. Program je nezlučiteľný s mediálne proklamovanými výhodami pre občana a zdravotníka.

Smer – SD:

1. Autormi programu nie sú výkonní zdravotnícki pracovníci, ale politickí spolupracovníci strany, program nebol vystavený oponentúre výkonných zdravotníkov a nebol konzultovaný so žiadnym zástupcom ambulantnej sféry. Program vylučuje účasť profesných združení na riadení zdravotníctva.

2. Konsenzus je chápaný ako postup, ktorým sa má len odobriť vopred stanovené politické rozhodnutie, o ktorom strana nie je ochotná viesť diskusiu.

3. Kompletná centralizácia, výlučná kontrola finančných tokov, direktivita a nekompromisné rozhodovacie právomoci totalitného charakteru.

4. Požaduje navýšenie finančných prostriedkov do zdravotníctva, ale v programe sme sa nestretli s oblasťou zdravotníctva , do ktorej by boli investované.

5. Ruší fixný doplatok za lieky, takže pacientom sa znova môže stať, že v izolovaných oblastiach, kde lekáreň nemá konkurenciu a ľudia by museli platiť peniaze na dopravný prostriedok, ak by chceli využiť služby iných lekární , alebo v oblastiach, kde všetky lekárne vlastní jedna spoločnosť, zaplatia napr. miesto 50,-Sk doplatku za liek 350,-Sk.

6. Program počíta s povinnými zdravotnými obvodmi, ruší slobodnú voľbu lekára pacientom, redukuje sieť zdravotníckych zariadení a v podstate ruší špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej úlohu ( vrátane špecializovaných výkonov ) má preberať primárny kontakt. Postgraduálne vzdelávanie má byť uspôsobené nato, aby praktický lekár mohol zvládnuť špecializované vyšetrenia, ktoré toho času realizujú odborníci z jednotlivých špecializácií. Obvodný lekár preberá celú zodpovednosť za pacienta a rozhoduje o všetkých jeho vyšetreniach v iných zdravotníckych zariadeniach. Lekár špecialista slúži len ako konziliár vo vybraných prípadoch. Ak sa pacient dožaduje vyšetrenia , kontroly, odberu krvi u špecialistu, alebo hospitalizácie bez poukazu od praktického lekára , celé náklady na zdravotnú starostlivosť prípadne na liečbu, si musí uhradiť z vlastných zdrojov.

7. Program smeruje sčasti k likvidácii a sčasti k neúmernému zaťaženiu privátnej ambulantnej sféry.

8. Program svojimi možnými dopadmi na úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti ohrozuje najmä sociálne najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva (dôchodcovia, nízke príjmové skupiny, sociálne odkázaných občanov).

9. Program je anachronický, nesie charakteristiky zdravotníckeho systému rozvojových krajín, povojnových krajín, alebo iných krajín, v ktorých došlo k úplnému zlyhaniu zdravotníckeho systému a ktorý nemá dostatok medicínskych odborníkov, preto musia byť zavedené núdzové riešenia.

10. Program by znamenal výrazné zníženie dostupnosti a kvality zdravotníckej starostlivosti. Likviduje špecializovanú ambulantnú starostlivosť a na praktických lekárov kladie neúnosnú trestnoprávnu zodpovednosť za realizáciu špecializovanej starostlivosti na úrovni kvalitných špecialistov v osemdesiatich medicínskych špecializáciách. Pacient je vystavený ohrozeniu z nekvalitnej zdravotnej starostlivosti. Takto vystresovaný a preťažený obvodný lekár nebude mať šancu zabezpečiť ani tú úroveň zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje dnes.

11. Program je nezlučiteľný s mediálne proklamovanými výhodami pre občana a pre zdravotníka.

31. mája 2006 zorganizovalo Združenie zdravotných poisťovní SR za aktívnej účasti zástupcov všetkých zdravotníckych organizácií odbornú konferenciu o vízii zdravotníctva v SR do roku 2010.

1. Prednesená vízia vychádza z reálnych čísel a bola vystavená širokej oponentúre výkonných zdravotníkov.

2. Vytvára predpoklady ku konsenzu v oblasti pokračovania započatej reformy zdravotníctva, ktorý by mal priniesť pozitívne prvky v systéme pre pacienta i pre kvalitných zdravotníkov.

3. Dôraz je kladený na zvyšovanie kvality zdravotníckej starostlivosti, bez zužovania rozsahu výkonov hradených z verejného zdravotného poistenia.

4. Jasne stanovuje pravidlá účasti zdravotníckych zariadení v zdravotníckom systéme a vytvára predpoklady primeraného ocenenia zdravotníckych činností. Stanovuje jednotné podmienky pre všetky zdravotnícke zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa.

5. Prednesená vízia predstavuje kontinuálne pokračovanie realizovanej reformy a svojím moderným prístupom umožňuje zachytiť a rozvíjať trendy modernej medicíny v prospech občana a bez jeho výraznejšieho finančného zaťaženia, ako to ukladá Ústava SR.

 

V Košiciach, dňa 4.6.2006

MUDr. Andrej Janco

Prezident SLÚŠ