Interview
Doktor Janco, prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov, ten, čo večne organizuje, protestuje, jediný lekár, ktorý donútil snáď všetkých predsedov vlád a ministrov zdravotníctva povedať jednu vetu: „Doktor Janco nemá pravdu“. Prečo ste stále v opozícii, prečo ste stále „iný“?
Prečo som stále iný? No vidím, že moci neostáva nič iné, len zo mňa urobiť exota. Druhá možnosť pri tom, ako som známy na verejnosti, je už len martýr a to nik z „demokratov“ nepotrebuje. Pravdu povediac, ani ja. Nie, je to inak. Ja sa od začiatku môjho pôsobenia v únii držím PRÍČINY problému lekárov aj pacientov, nepohol som sa od neho ani na krok. To oni sa menia, raz ich vidím napravo, potom naľavo, ale problém v zdravotníctve, ktorý spôsobujú, je stále ten istý. No a kto sú tí oni? Na poslednej tlačovke, ktorú sme venovali kríze v slovenskom zdravotnom poisťovníctve som ich nazval „politicky chránení veľkopodnikatelia s verejnými prostriedkami“. Týmto pojmom som ich naštval a urobilo mi to dobre. Ja by som sa skôr opýtal, prečo šéfovia niektorých iných zdravotníckych organizácií sú žiadaní pre každú doterajšiu politickú moc? Prečo nie sú vždy iní, ale vždy „in“? Neviem si vysvetliť, čo za vnady to skrývajú.
Ako si vysvetľujete, že aj napriek vašej večnej „pozícii v opozícii“ máte takú veľkú oporu medzi lekármi a zdá sa, že aj medzi bežnými ľuďmi? Nebojíte sa, že o ňu raz prídete?
Lebo všetci, čo robia, odvádzajú poplatky, hrbia sa pod bezohľadnou mocou, majú takisto pocit, že sú vo večnej opozícii, ako ja. To sú ľudia, ktorým hovorím z duše, oni si ma adoptovali. Nezradil som ani záujmy lekárov, ani záujmy pacientov. Dá sa to, a tí, čo majú svedomie, to vycítia. Jasné, prekážam záujmom ľudí, ktorí chcú zarábať miliardy na našej práci, urobiť si z lekárov zamestnancov a z pacientov spotrebiteľov liekov a zdravotných výkonov.
Máme demokraciu a iste by sa našli aj cesty, ako sa dohodnúť s mocou. Nie je to iba vaša osobná neschopnosť sa dohodnúť?
My máme demokraciu? My sme boj o demokraciu v podobe, ako nám ju sľubovali, prehrali. Som jeden z mála ľudí, ktorí o ňu bojovali skutkami a nie rečami, takže si to môžem dovoliť povedať. Ja som naivne čakal aj s ostatnými, že demokracia občanovi daruje slobodu a politikovi vnúti zodpovednosť. Skutočnosť je taká, že slobodu darovala politikovi a zodpovednosť vnútila občanovi. A ešte darovala totálnu slobodu asociálom, ktorí svojou volebnou silou držia politikov pri moci. Zrýchlený film o tejto kardinálnej lži a budúcom sklamaní vidíte dnes na Ukrajine.
Takže v demokraciu neveríte?
Nie, v tento typ demokracie neverím, autoritatívny typ demokracie je lepší. Už vedomie, že niečo nesmiete, vám udeľuje slobodu, nevynakladáte úsilie na to, čo sa nedá. Uplatňujete individuálne ambície v súlade so spoločenským záujmom, ale na druhej strane máte právo požadovať plnenie sľubov od tých, čo nariaďujú a prikazujú. Trochu iné, ako dnešný vkus univerzálneho spotrebiteľa bez morálky, na ktorého sa snažia prerobiť Slovákov, viem. Ale verím, že dopravným prostriedkom od snu k realite je svedomie a statočnosť, takže sa to dá dosiahnuť. Tento národ je malý, ale silný.
Ale vráťme sa k otázke, nie je to iba vaša osobná neschopnosť nájsť cestu k dohode s mocou? Nezdá sa vám, že ste viac konfliktný, ako je to potrebné pre vašu funkciu? Počuli sme aj to, že SLÚŠ by bola celkom dobrá organizácia bez Janca.
Jasné, že by bola, podľa nich aj zdravotníctvo by bolo lepšie bez pacientov a najmä bez lekárov. Produkovalo by výlučne iba to, čo zaujíma ich – peniaze. Konflikt vzniká všade tam, kde sa stretávajú záujmy. Je to tak, aj ostane, šéf, ktorý nechce zradiť princípy svojej organizácie musí obstáť v konflikte. Rovná chrbtica, s tou sa človek nerodí, tú si treba vytrénovať v konfliktoch. Druhá možnosť je tíško, bez konfliktu zaniknúť.
Dobre, ale predsa len, nikto vám neberie konflikt v prípade, keď ste bránili psychiatrov, alebo neurológov, pamätáme sa na vašu vtedajšiu razanciu. Nečudujem sa ani tomu, keď ste organizovali protestný Červeno-biely deň, aj keď podľa viacerých to bolo odštartovaním zdravotníckych protestov aj so všetkými následkami pre vtedajšiu vládu. Ale načo bol dobrý konflikt v prípade e-healthu, veď elektronizácia ambulancií umožní odovzdávanie informácií o pacientovi medzi lekármi? To je v prospech pacienta, alebo nie?
Odovzdávanie informácií medzi lekármi je potrebné, ale musí sa realizovať na externom nosiči, ktorý poskytne lekárovi sám pacient, podľa svojho rozhodnutia. Problém, ktorý tu vidím, je centrálny zber údajov o všetkých občanoch Slovenska, na jednom mieste. To je neprípustná koncentrácia informácií o občanoch. Stále argumentujeme tým istým: informácie sa zo systému nemusia kradnúť, môže ich predávať samotný správca, je to iba otázkou ceny. Taktiež sa systém nedá zabezpečiť pred heckermi. Kto chce dať hlavu na pník za to, že organizovaný zločin nezneužije napríklad informáciu o vašej HLA typizácii pre potreby nelegálneho odberu orgánov? Snáď sa už mnohým pochybovačom začínajú otvárať oči v súvislosti s prípadmi, keď sa nebožtíci dostali domov z nemocnice vykostení, olúpaní z kože a bez orgánov. To je realita, nie Jancove blúznenie, ako mi to roky vyhadzovali na oči.
Toto sú vážne podozrenia, keď ste ich mali, čo ste urobili pre to, aby sa o nich dozvedeli obyčajní ľudia?
Urobil som všetko, čo som mohol. Viaceré tlačové konferencie, písal som o tom, hovoril pri každej príležitosti. Ale stovky miliónov euro, ktoré do toho niekto vrazil, zaslepili všetkým chmatákom oči, takže môj hlas zanikol.
Ale bežný občan o tom nevie. Nebolo vašou povinnosťou dať trestné oznámenie?
Problémom bežného občana nie je to, že by nemal informácie. Informácií je až príliš veľa, ľudia si z nich nevedia vybrať tie podstatné. To je problém „bežného občana“, nemá filter, ktorý by mu to umožnil. Najmä ak si protistrana dobre zaplatí odvádzačov pozornosti, ktorí zorganizujú umelý problém v zdravotníctve, ktorý sa začne akože riešiť, aby sa odviedla pozornosť od skutočného problému, ktorý chceme my načať. Jedinou obranou obyčajného občana je morálka, ale neviem, či ľudia doceňujú túto mohutnú zbraň. A k trestnému oznámeniu, nemáme tu dosť inštitúcií, ktoré by mali striehnuť nad zákonnosťou?
Na čo sa chystá Únia špecialistov najnovšie? Odradí vás vaša kandidatúra na europoslanca v ďalších aktivitách v zdravotníctve? Budete sa snažiť zmierniť svoj ostrý tón, aby ste sa zapáčili voličovi?
Našou prvoradou povinnosťou je zachrániť malé ambulancie špecialistov, ale aj obvodných lekárov, ktorí sú členmi našej organizácie, pretože reálne hrozí ich zánik. To sa nedá dosiahnuť nekonfliktne. Je jasná objednávka aj zľava, aj sprava, na zánik malých ambulancií, politicky chránení veľkopodnikatelia s verejnými prostriedkami si to tak želajú a čo si oni želajú, to štát vykonáva.
Všetko čo verejne robím, má svoj účel a adresáta. Ja sa nechcem páčiť všetkým. Mojim adresátom je človek, čo žije, alebo žil z práce a odvádzal poplatky. Človek, čo nekradne a drží sa svedomia.
Myslíte, že vo voľbách na europoslanca uspejete?
Uspejem už vo chvíli, keď niekto ukradne aspoň časť môjho volebného programu pre zdravotníctvo. Keď ma ľudia zvolia, budem s rovnou chrbticou stáť na ich strane.