Ak sa pozrieme do nedávnej minulosti, zistíme, že SLÚŠ sama a bez
akejkoľvek pomoci  zažehnala hrozbu  poukazov na vyšetrenie k
špecialistom, alebo inak aj „lístkov “ už dvakrát.  Z nekonečných
bojov, ktoré sme v tejto veci viedli, sme získali pomerne širokú
odbornú argumentačnú bázu, čo však samo o sebe nemohlo stačiť, preto
sme vďaka autorite organizácie a jej dôveryhodnosti u občanov
vytvorili dostatočne silný tlak, ktorý bol napokon v oboch prípadoch
účinný.    Z našej skúsenosti je možné vyvodiť niekoľko charakteristík
„lístkových ťažení“.
Je charakteristické, že na začiatku vždy stoja tvrdenia niektorých
vedúcich predstaviteľov organizácií, združujúcich prevažne praktických
lekárov, že praktický lekár je schopný riešiť až 80% „prípadov“ v
ambulantnej praxi.  My sme presvedčení, že ten, kto si trúfne o sebe
vyhlásiť , že je schopný s jedinou odbornosťou zvládnuť 80%
„prípadov“, podáva jasný dôkaz o tom, že nemá ani len predstavu, čo
všetko je dnes pre  včasnú  diagnostiku a liečbu možné a potrebné
urobiť.  Keby šlo len o to „možné“ autorov toho výroku by to až tak
netrápilo, to „potrebné“ však predsa len celý ten fakľový pochod
géniov trochu zneisťuje, pretože vyšetrovateľov ÚDZS, ako aj súdnych
vyšetrovateľov zaujíma zásadne práve rozpor medzi „potrebným“ a
„poskytnutým“. Na to netreba zabúdať, inak  nám to všetkým pripomenú
práve tieto štátne inštitúcie.
Charaktreristické je aj to, že všetky „odborné“ argumentácie
protistrany napokon pod naším tlakom  postupne zanikli v prospech
tvrdenia, že „lístky“ prinesú úsporu a zlepšie efektivitu systému.
Trvrdenie, že sa týmto opatrením zlepší efektivita systému, je
nepravdivé.  Prečo?
1.      Preto, lebo poukazy k špecialistom tu boli už opakovane a nikdy nič
nezlepšili, naopak, evidentne vždy zhoršili dostupnosť aj kvalitu
zdravotnej starostlivosti, teda boli presadené na úkor zákonných práv
pacienta.
2.       Nejde len o to, že pacienti budú šikanovaní, aby cestovali,
vynechávali zamestnanie a vyčkávali za lístkami v ambulanciách
obvodných lekárov.  Je tu niekoľko ďalších problémov.
3.      Pacienti, vyčkávajúci na poukaz  zablokujú čakárne ambulancií a
pacienti, ktorých stav  si vyžaduje okamžité riešenie, budú nutne
odsúvaní.
4.      Vyčkávanie v ambulancii  na „lístok“ nie je ani diagnostický, ani
liečebný postup, znamená len nevyhnutnú stratu času pre postihnutého a
odsunutoie riešenia jeho problému.
5.      Nezriedka sa stratí čas na včasnú diagnózu a liečbu,lebo niekto,
kto nemá príslušné vzdelanie, bude sebavedome pátrať celkom iným
smerom, ako by mal.
6.      Ďalším problémom je, že pacient sa veľakrát ani nedostane do
ambulancie špecialistu, kde mal byť liečený od samého začiatku.
Spôsob, akým spolupracuje špecialista s obvodným lekárom dnes, je
podstatne efektívnejší, ako ten, ktorý zavládne po zavedení „lístkov“.
Lieči ten, kto to vie. Pacienta sa ujímajú lekári, ktorí sú na to
povolaní, ktorí na to majú vzdelanie. Vôbec nemáme pocit, že by
kvalitní obvodní lekári boli bez práce, alebo mali nedostatok
kompetencií.  Samozrejme tí, ktorých ľudia pre ich kvality
vyhľadávajú. Spolupráca s kvalitným obvodným lekárom funguje veľmi
dobre aj bez legislatívnych zásahov. Spoluprácu s nekvalitným obvodným
lekárom, alebo nekvalitným špecialistom si nevynúti žiadna
legislatíva.
Sme presvedčení, že oveľa prijateľnejší by bol nami navrhovaný model,
aby pacienta manažoval vždy ten odborník, ktorý lieči jeho hlavnú
diagnózu. Určite by to zabránilo ako opakovaným vyšetreniam, tak aj
„blúdeniu“ pacienta v systéme. Prečo neprešiel tento podstatne
rozumnejší návrh?  Tento model by totiž predpokladal, aby spolu s
„manažovaním pacienta“, teda s právomocami  bola postupovaná aj
zodpovednosť (wondering responsibility). Ako sa zdá, po tej však už
tak veľmi netúži nik z 80%-ných.
V tejto súvislosti som za SLÚŠ oprávnený prehlásiť, že budeme trvať na
tom, aby s funkciou „manažéra“ prešla na obvodného lekára aj
zodpovednosť, vrátane zodpovednosti za zanedbaného pacienta.
Spôsobov, ako to môžeme dosiahnuť, je viacero. Určite budeme na
rozdiel od minulosti požadovať  výpisy z dokumentácie, epikrízy, ako
aj zdôvodnenie každej úpravy liečby, ktoré budú jasne dokumentovať
manažérske schopnosti, ale tiež schopnosť prevziať zodpovednosť za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Na rozdiel od minulosti však proti „lístkom“ bojovať  inak, ako
argumentačne, nebudeme, aj keď pokladáme za svoju povinnosť sa k
problému aspoň vyjadriť a odhaliť falošnosť a rizikovosť  argumentácie
protistrany.  Je povinnosťou pacientských organizácií bojovať za práva
pacientov, v čom im prajeme veľa úspechov.

V Košiciach, dňa 4.2.2013
                                   

Prezident SLÚŠ

MUDR. Andrej Janco