Za
 všetko,
na
čo
som
myslieť
mal
a nemyslel,
čo
som
povedať
mal a nepovedal,
čo
som
urobiť
mal
a neurobil,
mi
odpusť,
ó
Bože!

Túto
modlitbu
vyriekol
pred
stáročiami,
možno
aj
tisícročiami
neznámy
Arab,
ktorý
bol
s veľkou pravdepodobnosťou
chudobný,
behal
po púšti bosými
nohami
v prúžkovanej
 košeli,
lebo možno
nemal
ani
 osla,
na
ktorom
by
sa
niekde
dopravil.
O tom,
že
by
mal
mobil,
internet
a preto
aj
aktuálne
informácie,
 sa
dá
tiež
pochybovať.
Ale
ani
strádanie
a
hlad
a nedostatok
informácií
mu
nezatemnil
mozog
natoľko,
aby
 nehľadal
mieru
svojej
zodpovednosti
voči
svojmu
blížnemu
a spoločnosti.
V tom
je
veľkosť
toho
malého
 chrobáčika
z hlbín
neznámych
dejín,
to
urobilo
nesmrteľným
aj jeho
múdrosť.

 

Nevysvetlíš
farbu
niekomu,
čo
nemá
oči.
Čo
pre
našich
kolegov,
ktorí
doteraz
nenašli
cestu
medzi
nás
 (členov
 SLÚŠ) znamenajú
pojmy
ako rovnosť
v podnikaní,
zdravotná
politika
štátu,
konjunktúra,
kríza,
katalóg
výkonov? Ako
ich
trápia
problémy
ako
jednota
lekárskeho
stavu,
zajacovky,
Valentovičove
lístky,
 zmluvy
 s poisťovňami,
likvidácia
súkromného
sektora,
neúnosné
minimálne
 mzdy,
limity? A čo
oni na
 aktivity
ako Deň
 zdravia
zdravotníkov,
konferencia
 súkromných
 špecialistov
z dvoch
štátov,
protest
 súkromných
špecialistov? Nemrzí
ich,
že
na
Slovensku,
v našej
domovine, kde
budú vyrastať
 naše
 deti
 a ich
 deti,
 pravda
stratila
obsah
 a nadobudla
 tvár?
Tvár zopár
ľudí,
ktorí
všetko
vedia
a preto
aj
majú
plné
právo
sami rozhodnúť doslova
o všetkom,
aj
o ich
životoch,
o podmienkach,
v ktorých
budú
pracovať, za
akých
budú
existovať?
Kde
je
potom
ich
podiel
na
rozhodovaní?
Ale
ako
sa niekto
opovažuje
chcieť
podiel
 na
 rozhodovaní,
keď
odmieta
účasť
na zodpovednosti? Podľa
dnešných
slovenských
kritérií,
ktoré
nám
vnútili
komunisti,
človek
môže robiť
aj
len
to,
čo
sa
mu
práve
zachce,
čo
sa
mu
vyplatí,
na
čo
má
práve
chuť,
čo mu
nemôže
uškodiť,
alebo
čo
je
mu
príjemné,
ale
predovšetkým
to,
čo
niekto univerzálne
 vševedúci
 zavelí,
 aby
 robil,
 lebo
 je
 to
 v zhode
 s generálnou
 líniou vládnej
 moci. To
ho však
 dovedie
sprvu
k tomu,
že
neurobí,
čo
by
mohol, neskôr
k tomu,
že
neurobí,
čo
by
mal
a nakoniec
k tomu,
že
neurobí
ani
to,
čo musel.Ako
by
asi
vyzerala
modlitba
slovenského
príslušníka
inteligencie?
Podľa
mojej skúsenosti
takto:

Za
všetko,
na
čo
som
sa
vykašľať
mal
a do
čoho
som
napriek tomu
hlavu vopchal,
 za
 všetky
 opekačky,
 na
ktorých
som
byť
mal
a nebol,
za
všetky príležitosti,
ktoré
som
využiť
mal
a napriek
tomu
nepriživil
sa,

čo
som
vysmiať mal
a miesto
toho
tomu

veril,
na
čo
som
sa
vyhovoriť
mal
a miesto
toho
sa zúčastnil,

kritizoval
a držať
hubu
mal,
videl
a mal
byť
slepý,
pomohol
a radšej si
sekeru
do
nohy
vrúbati
mal,
mi
odpusť,
ó
rodina
moja! Modlitba
neznámeho
Araba
(
ale
možno
jej
autorom
bol
Žid,
alebo
Ind,
ktovie?)
pretrvala
veky. Ale
aj
keď
viem,
že
vietor
už
dávno
rozfúkal
jeho
kosti
po
púšti, ja
mám
pocit,
že
by
som
toho
človeka
veľmi
rád
poznal
a že
by
sme
si
možno
aj rozumeli
 napriek
 vekom
 a
 jazyku. Určite
si
však
 nie
som
istý,
či
potrebujem stretnúť,
alebo
počuť
v telefóne
niekoho
z
 „našich“
a
počúvať ďalšie výhovorky,
byť
terčom
dobre
motivovaného
výsmechu
a zloby,

alebo
len
takej prostej,
 ničím
 nemotivovanej
 hlúposti.
 A kladiem
 si
 tiež
 otázku,
 ako
 asi
 dlho pretrvá
táto,
nám
všetkým
tak
dobre
známa
modlitba
slovenskej
elity.
A je
to vôbec
elita,
ktorá
sa
takto
modlieva?
Znesie
porovnanie
s úbožiakom
z dávneho času,
alebo
sa
z nej
časom
stane
len
„akože“
inteligencia,
„akože“
elita,
presne taká,
 ako
je
naša
 „akože“
demokracia,
 „akože“
 sloboda, „akože“
možnosti, „akože“
príjmy
a ktovie
čo
ešte
všetko
„akože“? Najradšej
by
som
týmto
našim
kolegom
povedal:
„Hej,
spamätajte
sa,
zdvihnite hlavu
a držte
sa
ako

doktori,
keď
chcete,
aby
si
vás
národ
vážil!“,
ale
nepoviem, lebo
niekto
by
sa
mohol
ohradiť,
že
mu
siaham
na
jeho
právo
byť
bezvýznamný brecháč
spoza
plota
a to
by
som
naozaj
nechcel.

 

Vážení
 kolegovia,
keď
sa nabudúce
opýtate,
kto
vám
pomôže,
pozrite
sa
do zrkadla,
nik
iný.
Keď
chcete,
aby
to
bola Slovenská
lekárska
únia
špecialistov, tak
zmeňte
svoj
prístup
k tomu,
čo
je
vašou
povinnosťou
 a preukážte
aspoň minimum
zodpovednosti. Našťastie,
úspešné
skutky
nezávisia
na
tých,
ktorí
sa
nezúčastnili,
tak
ako východisko
nezávisí
od
tých, čo
nemyslia
a pravda
od tých,
čo
klamú. Týmto chcem
 poďakovať
 všetkým
 našim
 členom
 a
 koordinátorom,
 ktorí
na
naše podujatie
prišli
v hojnom
počte
a postarali
sa
tak
o to,
aby
naše
požiadavky
boli vzaté
 s plnou
 vážnosťou,
 aby
 naša
 reč
 našla
 svoje
 uši.
 S pomocou
 našich
obetavých
členov,
českých
kolegov,
hostí
a priateľov
sa našťastie
podarilo jedno výborné
 podujatie,
 na
 ktorom
 sa
 opäť
 raz
 posunuli
 
 naše
 nádeje
 o významný krok
vpred. Ďakujeme.
Aj
keď
poďakovať
by
sa
mali
tí,
čo
opäť
prišli
k niečomu, ako
slepá
kura
k
zrnu.

 

Koordinačná
rada
SLÚŠ