Milí kolegovia.

Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia SLÚŠ som bol zaviazaný stretnúť sa v dostatočnom predstihu pred tohoročným májovým, v poradí druhým Dňom zdravia zdravotníkov s prezidentom SLK SR, prof. M. Dragulom a jednať s ním o podpore tohto protestu zo strany Komory. Ako sme už oznámili, stretnutie sa uskutočnilo, ale Rada SLK rozhodla, že sa komora k protestu nepripojí. Podľa vyjadrenia jej prezidenta, zverejneného v tom čase v médiách, si SLK uvedomuje problémy v zdravotníctve, ale má iné metódy, ako sa s nimi vysporiadať. Rovnako sme sa v máji nedočkali podpory ani od ANS, o ASL SR ani nehovoriac. Krátko nato sme sa z tlače dozvedeli ako z 20-­‐tich uchádzačov o eurofondy uspeli len štyri spoločnosti, ktoré dostali po 55 miliónov (prepočítané na SK), pričom okrem sumy bolo zaujímavé najmä to, kto ich dostal. Akokoľvek, Deň zdravia zdravotníkov sa vydaril aj bez pomoci iných organizácií. Jednoducho preto, lebo SLÚŠ tlmočila nespokojnosť zdravotníkov bez ohľadu na príslušnosť k našej organizácii. Prešli 4 mesiace, počas ktorých sme nedočkavo čakali na to, ktoré že to metódy SLK vytiahne do boja proti problémom lekárov. Až sme sa dočkali. Odpoveď nám poskytol snem SLK, ktorého jediné „bojové“ posolstvo vyjadril prezident v rádiu Expres asi tak, že riešenie spočíva v legislatívnych zmenách, tie sú však veľmi pomalé, preto treba mať trpezlivosť. Takže toľko k metódam Komory, ktoré riešia problémy lekárov, keď si odmyslíme súdne žaloby za nevyplatené členské, alebo vážny problém legislatívneho výboru, ktorý rieši, či sa má správne písať alergológia, alebo alergiológia. Vyzerá to tak, akoby sa organizácie, ktoré boli zriadené na to, aby obhajovali práva lekárov, aby sa bili za zlepšenie postavenia lekárov v spoločnosti, uspokojili s výhodami, ktoré systém ponúka pre ich vedúcich činiteľov za to, že budú ticho, že budú udržiavať lekársky stav krotký , počúvny a použiteľný pre všetky zištné záujmy tých, ktorí nám tu doteraz dočasne vládli a rozhodovali o našich životných perspektívach a úrovni života našich rodín. Je nám veľmi ľúto, že musíme povedať, že SLK stráca na vážnosti ( rovnako aj iné organizácie) takýmto chlácholivým a kritickej situácii nezodpovedajúcim postojom práve vo chvíli, kedy sa rozhoduje napríklad aj o finančnom krytí činnosti zdravotníctva. Vidíme to, vnímame to a nesúhlasíme s tým! Takto si určite nikdy nevydobyjeme postavenie, ktoré zdravotníkom patrí. Kolegovia, vzhľadom na vážnosť situácie, v ktorej sme sa my a s nami aj naši pacienti (ktorí samozrejme o ničom nevedia, pretože organizácie na ochranu práv pacientov mlčia rovnako ako naše stavovské organizácie „zo zákona“) ocitli, sa Rada hlavných koordinátorov SLÚŠ rozhodla osloviť lekárov jednotlivých segmentov, ale aj občanov, pacientov so žiadosťou o definovanie desiatich najaktuálnejších a najvýznamnejších problémov, ktoré ich ohrozujú. Za týmto účelom sme oslovili tak našich kolegov zo štátnych a súkromných nemocníc, lekárov pre prvý kontakt pre dospelých, pre deti a dorast z početných okresov všetkých krajov SR, ako aj privátnych špecialistov, rovnako členov a nečlenov SLÚŠ, ale aj našich pacientov. Väčšina z nich však mala problém so zverejnením svojho mena, preto zdroje uvádzame len rámcovo. Predkladáme Vám prvé výsledky tejto ankety, aj s poradím závažnosti definovaných problémov podľa jednotlivých segmentov.

 

Štátne nemocnice ( Zdroje: FNsP Košice, DFNsP Košice, FNsP Kramáre, FNsP Banská Bystrica, FNsP Prešov)

1. Nedostatok financií v nemocniciach ( a s tým súvisiaca nedostatočná obnova prístrojov, zariadenia a neschopnosť nemocníc splácať dlhy).

2. Nedostatočné finančné ohodnotenie lekára a s tým súvisiaci nedostatok lekárov v nemocniciach.

3. Absolútne neprijateľný prepad spoločenského postavenia lekára .

4. Neprehľadný spôsob diferencovania finančného ohodnotenia lekárov, nedocenenie najmä špecialistov a ambulantných lekárov.

5. Neprehľadný spôsob nakladania s financiami nemocníc. Nezáujem vedenia o rast a rozvoj nemocníc, prílišná prepojenosť na politické záujmy, finančné záujmy politikov.

6. Nepreplácanie nadlimitných výkonov zo strany poisťovní.

7. Nadmerná administratíva.

8. Neprijateľná preťaženosť lekárov.

9. Nízky tok informácií od obvodného lekára pri hospitalizácii pacienta, s tým súvisiaci nárast počtu zbytočných hospitalizácií.

10. Prenos neriešených sociálnych problémov pacienta na nemocnicu (medzirezortný prenos zodpovednosti).

 

Súkromné nemocnice ( Zdroje: NsP Šaca, NsP Žiar nad Hronom, NsP Kráľovský Chlmec, NsP Bardejov)

1. Nedostatok financií v nemocniciach ( a s tým súvisiaca nedostatočná obnova prístrojov, zariadenia a neschopnosť nemocníc splácať dlhy).

2. Nedostatočné finančné ohodnotenie lekára a s tým súvisiaci nedostatok lekárov v nemocniciach.

3. Neprijateľný prepad spoločenského postavenia lekára.

4. Neprehľadný spôsob diferencovania finančného ohodnotenia lekárov.

5. Financovanie na odliečeného pacienta nahradiť financovaním na diagnózu.

6. Neprehľadný spôsob nakladania s financiami nemocníc. Financie nejdú tam, kde by mali ísť, „zlaté vajcia“ sa privatizovali, financie z nich unikajú. Nadštandardné limity na SVALZ (CT, MR, HD). Úplne neadekvátne vysoké financovanie sanitiek ( Záchrannej služby).

7. Nepreplácanie realizovaných výkonov zo strany poisťovní, neadekvátne limity.

8. Preťaženosť lekárov, nevyhovujúce pracovné podmienky.

9. Nadmerná administratíva, v dôsledku nej nedostatok času na pacienta najmä u stredného personálu).

10. Nedostatočná úroveň prísunu informácií najmä od obvodných lekárov.

 


Ambulancie praktických lekárov, lekárov pre deti a dorast, pediatrické ambulancie (Zdroje: Polikliniky v Košiciach, Prešove, Leviciach, Poprade, Piešťanoch, Zvolene, Žiline, Trenčíne, Svidníku, Bratislave)

1. Nedostatok financií v ambulantnom sektore. Nedostatočné finančné ohodnotenie lekára a s tým súvisiaci nedostatok lekárov. Nepreplácanie realizovaných výkonov zo strany poisťovní, neadekvátne limity na výkony mimo kapitácie. Kapitačné ohodnotenie práce núti praktického lekára kapitovať veľa pacientov, je rozpor medzi zákonom garantovaným systémom preventívnych prehliadok a trestom vo forme obmedzenia platieb v prípade, že lekár urobí príliš veľa laboratórnych odberov.

2. Absencia finančnej spoluúčasti pacienta.

3. Nulové zabezpečenie a pomoc zo strany štátu v prípade choroby lekára.

4. Nejednotné pravidlá vykazovania pre ZP.

5. Povinnosť suplovať prácu iných rezortov zo strany lekárov ( najmä sociálnych úkonov). Systém kapitácií núti lekára vyhovieť pacientovi za každú cenu, čo sa zneužíva napr. pri uznávaní práceneschopnosti a tým sa zneužíva aj sociálny systém.

6. Zdĺhavá registrácia na kapitáciu novorodenca.

7. Oneskorené zasielanie zmlúv a dodatkov zmlúv zo strany ZP.

8. Nerovnocenné postavenie súkromného a štátneho sektora. Diskriminácia súkromných ambulancií.

9. Preťažovanie lekárov navyšovaním povinností, nadmerná pracovná zaťaženosť, neúmerná administratíva, zvyšovanie nákladov na prístrojové, personálne a iné vybavenie ambulancie a na jej činnosť, absencia pomoci zo strany štátu.

10. Traumatizujúce a dehonestujúce podmienky pri výkone LSPP (lekárskej služby prvej pomoci)

 

 

Pacienti ( neorganizovaní v pacientskych združeniach, spolu 26 respondentov a spolupracovníkov)

 

1. Celkový prístup k zdravotníctvu zo strany vlády je negativistický, málo aktívny, málo progresívny a nezodpovedá tomu, čo politici sľubujú, musí sa zmeniť. Pokles kvality aj dostupnosti zdravotnej starostlivosti je citeľný, môže za neho vláda, takto to ďalej nejde.

2. Príliš veľa vysoko postavených politikov sa neoprávnene obohacuje na zdravotníctve. Príkladom je sanitná služba, ktorá neslúži občanovi. Ide v nej o boj o obrovské finančné prostriedky, nie o službu pre pacienta.

3. Nedostatok financií v zdravotníctve. Nie je legálna možnosť priplatiť si za služby, aj keby ľudia chceli, preto so rozmáha korupcia.

4. Vláda sľubuje niečo, na čo nedáva peniaze.

5. Napriek sľubom a častým zmenám sa stav zdravotníctva nezlepšuje, ale nepretržite zhoršuje. Všade je dezorganizácia.

6. Nedocenená práca zdravotníkov je príčinou nedostatku zdravotníkov.

7. Prílišné vnášanie politiky do zdravotníctva.

8. Štátne zariadenia, najmä nemocničné sú v zúfalom stave. Nízka úroveň starostlivosti o pacienta na lôžku.

9. Nezáujem o pacienta v celom systéme. Napriek sľubom sa neustále zvyšujú poplatky za lieky.

10. Zdravotné poisťovne okrádajú lekárov a cez nich pacienta o jeho zákonné nároky.

 

 

Súkromné špecializované ambulancie (Zdroje: Slovenská lekárska únia špecialistov)

1. Fakt, že slovenské zdravotníctvo disponuje najnižšími verejnými aj súkromnými financiami v Európskej únii, je preukázateľný a rozhodujúcim spôsobom znižuje kvalitu aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorej prepad je alarmujúci .

2. Nízka úroveň financovania zdravotníctva spôsobila rozpor medzi proklamovanými právami a reálnymi očakávaniami občana. Ak vláda nie je schopná nájsť prostriedky na Ústavou garantovaný a zákonom určený rozsah zdravotnej starostlivosti, je povinná ho prispôsobiť finančným možnostiam rozpočtu a nesmie prenášať svoju zodpovednosť za nenaplnenie zákonných práv občana na lekára.

3. Nedostatok financií v systéme je umocnený neprehľadnými pravidlami ich dislokácie, odmeňovania pracovníkov, protekcionizmom a klientelizmom, čo generuje čierny trh so zdravotnou starostlivosťou a korupciu.

4. Štátny direktivizmus nie je používaný ako ultimatívna metóda obnovy, alebo udržania funkčnosti systému, ale ako nástroj na deformovanie trhu, zvýhodňujúceho štátny sektor a definované záujmy, aj za cenu znefunkčňovania systému.

5. V rozpore s Ústavou SR vláda pripustila faktickú diskrimináciu súkromného sektora. Diskriminácia súkromných špecializovaných ambulancií sa prejavuje najmä v ich nerovnocennom financovaní v oblasti rozdeľovania verejných zdrojov, ako aj v nerovnocennom postavení na trhu práce.

6. Štát uplatňuje, alebo toleruje všetky dostupné metódy na umelé znižovanie ceny práce lekárov, ako :

 

a. Ničím neodôvodnené, protizákonné znižovanie objednaných objemov výkonov ZS zo strany ZP, nezodpovedajúce odvedenému množstvu práce a potrebe objektívne danej zdravotným stavom obyvateľstva v danom regióne,

b. import zahraničných lekárov, pracujúcich za dumpingové ceny, nezodpovedajúce cenovej úrovni práce a životných nákladov slovenského lekára, čím sa priamo podieľa na devastácii disponibilnej domácej lekárskej pracovnej sily,

c. nízku jednotkovú cenu za výkon ZS, ktorá sa nevalorizuje tempom, zodpovedajúcim inflačnému koeficientu, ani sa dostatočne nezhodnocuje iným spôsobom. Štát pripustil zrušenie minimálnej ceny za výkon, pričom však negarantuje ani pevnú cenu výkonov, čo často spôsobuje pokles ceny výkonu pod nákladové ceny!


7. Štát zvyšuje, alebo toleruje neustále a často celkom neadekvátne zvyšovanie nárokov na náklady, pracovnú a administratívnu zaťaženosť , technické podmienky, odborné, materiálové a iné zabezpečenie prevádzky súkromných špecializovaných ambulancií bez adekvátneho finančného krytia týchto požiadaviek z verejných zdrojov (napríklad systémy kvality, pracovná zdravotná služba, povinné nákupy prístrojov, ktoré nie sú nevyhnutné a zdravotnú starostlivosti nezlepšia, ba dokonca ju môžu zhoršiť, stále nové druhy školení, nesúvisiacich s odbornosťou, nereálne navyšovanie počtov vzdelávacích kreditov a podobne).

8. Štát nezahrnul do nákladových cien aj plnohodnotnú cenu práce zdravotníkov, vylúčil spoluúčasť pacienta na financovaní zdravotných výkonov, čím občanovi znemožnil dostupnosť k nedostatkovej kvalitnej zdravotnej starostlivosti na základe prehľadných pravidiel.

9. Štát ukladá zmluvným zdravotníckym zariadeniam ŠAS ošetriť všetkých poistencov, ale nechráni ich a negarantuje im platby za tých, ktorí sú nepoistení, ani za tých poistencov, ktorí odvádzajú platby za poistné do poisťovní, ktoré sú evidentne nesolventné, alebo krachujú. Príkladom sú neuhradené pohľadávky Európskej zdravotnej poisťovne, ktoré nikdy nik neuhradil, ani neplánoval uhradiť.

10. Zákaz exekúcií a neustále oddlžovanie štátnych zdravotníckych zariadení im umožňuje postup, keď tieto zariadenia cielene neodvádzajú najvyššiu položku, ktorú tvorí odvod do sociálnej poisťovne, neplatia nájom a nákup technických zariadení je možný aj z iných zdrojov, ako z financií, získaných od ZP za výkony zdravotnej starostlivosti. Umožňuje im to zvyšovať platovú úroveň svojich zamestnancov nezávisle na reálnom stave hospodárenia nemocnice. Súkromné zariadenia, ktoré môžu byť exekuované a sú za každé porušenie odvodovej disciplíny tvrdo sankcionované, nie sú oddlžované a navyše sa im neustále znižujú platby, aby ich bolo možné presunúť do štátnych zariadení, ktoré boli Ministerstvom zdravotníctva SR zaradené do minimálnej siete. Vytvára to bezprecedentnú nerovnosť podmienok pre činnosť.

 

Vážení kolegovia, občania, pacienti. Toto sú názory nerecenzovaných lekárov z najrôznejších odborov zdravotníctva, ale aj „obyčajných“ občanov. Ako vidíte, v slovenskom zdravotníctve nie je taký pokoj, ako sa umelo navádza. Naopak, nespokojní nie sú len špecialisti, ale všetci zúčastnení a ich námietky nie sú len formálne. Celkom určite s týmto materiálom oboznámime kompetentné osoby, od ktorých oprávnene očakávame záujem a pomoc. Upozornenie: Tento materiál bol zhromaždený od početných respondentov, vyjadruje názory nezávislých osôb a zostavovateľ článku nemal oprávnenie ich recenzovať, meniť, ani k nim zaujať svoj osobný postoj. Majú slúžiť na definovanie problému a jeho riešenie v dobrej vôli a pre verejný prospech.

 

V Košiciach, dňa 8.10.2009

MUDr. Andrej Janco Prezident SLÚŠ

 

 

Na vedomie:

Prezident SR Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc.

Premiér SR Doc. JUDr. Róbert Fico, CSc.

Predseda NR SR Mgr. Pavol Paška

Minister zdravotníctva SR MUDr. Richard Raši, MPH.

Minister financií SR Ing. Ján Počiatek

Predseda zdravotného výboru NR SR MUDr. Viliam Novotný

Predseda ÚDZS MUDr. Richard Demovič, PhD.

Generálna riaditeľka VšZP, a.s. JUDr. Zuzana Zvolenská

Generálny riaditeľ SZP, a.s. Ing. Ján Špaček

Generálny riaditeľ Union ZP, a.s. Ing. Tibor Bôrik Generálny

riaditeľ Dôvera ZP, a.s. JUDr. Martin Šimun

Prezident Apollo ZP, a.s. Ing. Albert Šmajda